Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Igor Bukovský druhým radí, ako zdravo žiť, ale čo on, nikdy nezhrešil? Prekvapí vás, k čomu sa teraz priznal!

11.01.2018 Lenka Májiková

O Igorovi Bukovskom sa hovorí, že je askét, pravda je však iná, ale TOTO nejedol už 27 rokov.

Je ťažké predstaviť si pri sebe ženu, ktorá by 3 obrázky vo fotogalérii Je ťažké predstaviť si pri sebe ženu, ktorá by

Dokážete dnes už len tak oddychovať?

Viem si vyložiť nohy na gauč a len tak premýšľať, ale neviem sa nudiť v tom zmysle, že to je otravné. Nerozumiem tomu, ako sa ľudia môžu ocitať v takýchto otrávených stavoch, veď svet je taký nádherný, úžasný a život taký obrovský požehnaný dar. Jeden múdry človek mi povedal, že najzaujímavejšia časť sveta sa nachádza medzi našimi dvomi ušami. Keď sme sami so sebou, vytvára sa nám priestor na to, aby sme sa do nej mohli ponoriť a je veľmi smutné, keď to nevieme. Potvrdil to nedávny výskum, pri ktorom ľudí nechali samých bez akýchkoľvek vonkajších podnetov, bez možnosti počúvať hudbu, četovať či fejsbúkovať a mali len dve možnosti: Buď budú premýšľať alebo si strelia elektrický impulz.

A strelili?

Áno. Niekto si dal dokonca v priebehu desiatich minút asi 250 rán slabým prúdom. Veľmi málo ľudí v tej skupine dokázalo tých niekoľko desiatok minút vydržať bez toho, aby si takýto elektrický imuplz nedali.

Vy ste vždy dokázali byť sám so sebou?

Nemyslím si, že som v tom musel prekonať nejaký vývoj. Veď robiť vrcholové plávanie znamená prijať samotu – veľmi veľa času strávite „zavretý“ sám vo vode. No dnes je to pre mladých ľudí asi ťažšie, lebo tých podnetov, ktorými sme zaplavení, je viac, ako pred 35 rokmi, keď ja som bol v puberte.

Takže vám samota neprekáža.

Ja ju dokonca potrebujem na to, aby som mohol premýšľať, aby som mohol pochopiť veci a to, čo zažívam, aby som mohol prísť s novými nápadmi. Samota je pre mňa dôležitá súčasť mojej práce aj môjho napredovania.

Som  náročný, ale schopný kompromisov, priznáva 3 obrázky vo fotogalérii Som náročný, ale schopný kompromisov, priznáva

Čiže oddychujete pri premýšľaní a knihách?

Záleží, kedy to je. Ak o pol tretej ráno ako minulú noc, tak si len vyložím nohy a zapnem Frasiera alebo Pestúnku Fran alebo niečo, s čím asi budem smiešny, ale to je presne niečo, pri čom dostanem preč z hlavy ostatné veci a pripravím sa na to, že sa uvoľním a môžem ísť spať. Keď si v tom čase aj niečo prečítam, rozhodne to už nie je nič odborné, ale beletria alebo nejaká ľahká literatúra, veľmi rád čítam napríklad krátke poviedky. Keď si poobede vyložím nohy, tak si trebárs zapnem tenis alebo si pustím hudbu.

Navonok pôsobíte tak, že váš život je plný obmedzení. Je to naozaj tak?

Ja neviem, kde toto vzniklo, lebo v skutočnosti som veľký hedonista aj čo sa týka jedla, aj čo sa týka života. Len jedna vec je hedonista v štvrtej cenovej skupine a druhá hedonista toho, čo si človek sám vyberá. Pre mňa hedonizmus zo života nie je o objeme a o plnom bruchu a mastnej brade, ale o vnútornom naplnení. A to mi môže dať aj to, keď pokosím trávu, zahrám si dve hodiny tenis alebo si prečítam niečo, čo mi zrazu spojí veci, o ktorých som uvažoval.

No nejaké pravidlá asi dodržiavate?

Ale áno, samozrejme. Pravidlá sú dôležité pre život, celý vesmír je na nich založený. A neboli by sme veľmi radi, keby sa každú chvíľu menili. Takže ich treba rešpektovať aj na ceste aj v osobnom živote. Ja sa o to usilujem, ale ani zďaleka nie som dokonalý a asi ani nemám túto ambíciu, lebo by to možno bolo aj arogantné. Mám napríklad problém s tým, že keď niečo potrebujem tvoriť, pracujem v noci. Určite to má svoje dôsledky na mojom zdraví, ale súčasne je to niečo, čo ma veľmi napĺňa, čo ma vnútorne obohacuje, čím sa realizujem, takže tam je rovnováha. Úplne iná situácie je, keď niekto robí niečo, čo mu neprospieva, ale nemá to žiadny výsledok, povedzme alkohol, drogy, diskotéky – piatkový reset hlavy... Toto sa mi zdá, že nemá protiváhu.

K iným je veľkorysejší, ako sám k sebe, 3 obrázky vo fotogalérii K iným je veľkorysejší, ako sám k sebe,

Zhrešíte niekedy aj v strave?

To závisí od toho, ako si to definujeme. Sú potraviny, ktoré ja nejem a nebudem ich jesť ani v situácii, keď som dva dni nejedol.

Napríklad?

Klobása, saláma... veci, ktoré som 27 rokov nezjedol. Žiadne mäso, žiadnu údeninu, vnútornosti... To pre mňa nie je v kategórii potravín. Ale, povedzme, dobrý americký cheesecake alebo také tie ich brownies, to si dám.

A niečo slovenské?

Z takých našich slovenských, ktoré pochádzajú z rakúsko-uhorskej monarchie, ako sú rôzne krémeše, veterníky a laskonky... z tohto mňa nie že nič nepriťahuje, mňa to odpudzuje, pretože neznášam tie presladené mastné krémové zafarbené veci. Takže s tým nijako nemusím zápasiť. V detstve som toho pojedol dosť, obidve moje staré mamy boli výborné kuchárky, pekárky, cukrárky a mama je doteraz. Pamätám si Vianoce z detstva, keď sme mali asi dvadsaťšesť druhov zákuskov. Toto som si už asi v živote vybavil, mňa to fakt vôbec neláka. Mám rád jednoduché veci, suché ovsené cookies. A po každom jedle si dávam kúsok horkej čokolády, neviem, či to je zhrešenie.

Tlačiť Diskusia (7)