Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Najstarší fetiš mužov: Aké ženské prsia sa im najviac páčia?

29.06.2010 Zuzana Šujanová

Ženské prsia sa na nedostatok pozornosti naozaj nemôžu sťažovať. Muži ich pozorujú, kritizujú, obdivujú, zbožňujú, píšu o nich básne, snívajú o nich...

Sexbomba 50. rokov Jane Mansfield. 7 obrázkov vo fotogalérii Sexbomba 50. rokov Jane Mansfield.

V stredoveku ich nazývali citróny, v renesancii jabĺčka, v baroku broskyne a holandskí muži 17. storočia láskyplne melóny. Vo väčšine kultúr sú ženské prsia pre mužov erotickým symbolom  a extrémne sledovaným objektom. Už malí chlapci si ich zvedavo obzerajú a prvý pohľad neznámeho muža vraj patrí najskôr ženskej tvári a hneď vzápätí prsiam. Tvrdia prieskumy. Biológovia zase, že si ten pohľad môžu exkluzívne vychutnávať ako jediní v živočíšnej ríši. Vystupujúce prsia sú výsadou ľudskej rasy. Iným primátom sa zväčšujú iba počas dojčenia. Podľa biológa Desmonda Morrisa sa prsia začali vyvíjať potom, ako si naši predkovia začali vykračovať po dvoch. Predtým samičky lákali samčekov podobne ako gorily a šimpanzy v čase párenia zdurenými zadkami, a preto prsia tak nápadne pripomínajú pozadie. Odvtedy je ich účelom nielen živiť potomstvo, ale aj priťahovať pozornosť opačného pohlavia. Darí sa im to vo väčšine kultúr. No nie každá považuje prsia za sexuálny symbol. V Afrike a južnom Pacifiku, kde ženy chodili a chodia s odhaleným poprsím, sú mužom ukradnuté a ich úlohou je iba kŕmiť potomstvo.

Aké poprsie je pre mužov najatraktívnejšie?

Odpoveď na túto otázku hľadajú vydavatelia pánskych žurnálov, návrhári spodnej bielizne, výrobcovia implantátov a, samozrejme, aj my! No množstvo rôznych štúdií a prieskumov sa dopátralo iba k jedinému výsledku. Mužom sa páčia prsia všetkých veľkostí a tvarov. Keď pred pár rokmi robila jedna nemecká agentúra prieskum na vzorke 10 000 anglických a nemeckých mužov, na konci neboli organizátori o nič múdrejší. Každému sa páčilo niečo iné. Nemcov priťahovali útle ženy so stredne veľkým poprsím a nakoniec u nich najviac bodovali silikónové balóny Pamely Anderson. Angličania zase uprednostňovali zmyselné brunetky s dobre vyvinutým poprsím a nakoniec za najkrajšie zvolili stredne veľké prsia herečky Halle Berry. Ale preferencie rôznych národov sa predsa len dajú trocha vyčítať z pánskych časopisov. „Argentínska a brazílska edícia uprednostňujú modelky s výraznejším zadočkom, bokmi a menším poprsím. Mexiko považuje za príťažlivé a exotické škandinávske plavovlásky. Balkánske edície (rumunská, bulharská, chorvátska, srbská a čiastočne i slovinská a maďarská) dávajú prednosť ohnivej kyprej kráse. Ruský a ukrajinský Playboy často uverejňujú éterické, jemné, subtílne modelky. Poľsko charakterizuje prirodzená zemitá ženská krása. Holandská edícia rada využíva rôznorodosť pletí a exotických koreňov nizozemských modeliek. Extrémom je francúzsky Playboy uverejňujúci vyložene umelecké akty, pri ktorých tvar a veľkosť poprsia nehrajú takmer žiadnu rolu,“ hovorí Miloš Ščepka, šéfredaktor slovenského vydania Playboya.

„Tak akurát“ víťazí

Podľa väčšiny prieskumov sa muži na ideálnej veľkosti poprsia nezhodnú. V jednom sa však zhodujú všetci a dokonca už celé stáročia. Najkrajšie prsia sú pevné, okrúhle a súmerné. Nemecký etnológ Hans Peter Duerr tvrdí, že „síce nie vo všetkých epochách a spoločnostiach, ale vo väčšine boli ideálom mladé, okrúhle, pevné, nie príliš veľké, ani príliš malé prsia. Ovisnuté sa vždy považovali za nepríťažlivé“. Z pohľadu biológov je to logické. Pevné okrúhle tvary symbolizujú mladosť a vrchol ženského reprodukčného obdobia. Muži sa zhodujú aj v tom, že dôležitejšie ako veľkosť sú vyvážené proporcie. Väčšine sa páčia prsia primerané postave, ani veľké, ani malé, skrátka „tak akurát“.

Ako sa menil ideál

Ideálny tvar a veľkosť poprsia sa menili podľa postavenia ženy v spoločnosti, módy a všeobecného ideálu krásy. Podľa sôch Venuší z doby kamennej môžeme predpokladať, že spoločnosť uctievala plodnosť, materstvo a veľké prsia ako symbol istoty prežitia rodu. Aj neskoršie kultúry oslavovali plodnosť, v Indii dokonca soškami s mnohými prsníkmi. Socha Artemis z Efezu má hneď niekoľko radov prsníkov. V staroveku vládol kult zdravého štíhleho tela a od Egypta cez Krétu, Grécko až po Rím sa za krásne považovali pevné, okrúhle, nie príliš veľké prsia, ktoré mohli muži obdivovať pod priehľadnými látkami. Na Kréte chodili ženy pred 3 600 rokmi dokonca s úplne obnaženým poprsím. Kultúra tela bola na veľmi vysokej úrovni a ženy veľmi dobre vedeli, ako udržiavať poprsie v ideálnej forme. Cvičili s činkami presne ako my dnes a spevňovali si ho stužkami a pásmi látky.

Malé, pevné, okrúhle

Stredovek s veľkorysým ukazovaním ženských vnád rázne skoncoval. Umelci ho mohli zobrazovať iba v súvislosti s materstvom. Z dobových obrazov a plastík je jasné, že mužským snom bola mladá štíhla žena s malým okrúhlym pevným poprsím. Od 15. storočia dostali ženské prsia aj erotický podtón. Na obraze francúzskeho maliara Jeana Fouqueta už Mária (Agnés Sorel, milenka kráľa Karola VII.) nie je len matka, ale zvodná žena s takým dokonalým poprsím, že by pokojne mohla nafotiť editoriál pre súčasný mužský magazín. V renesancii sa stali prsia populárnou témou básní a  roztúžení umelci pre ne vymýšľali rôzne metafory ako jahody, maliny, jablká, čerešne, hemisféry, zemegule. A väčšina mužov snívala o „pevných, bielych, nie príliš malých prsiach, ktoré sa len mierne zvyšovali, aby sa očiam prechod takmer strácal, a na širokej hrudi nesmelo byť vidieť žiadnu kosť“. Dekadentný barok a rokoko zbožňovali opulentné krivky v architektúre aj na ženách. Ostýchavosť vyšla z módy a ženy svoje vnady nosili vyzývavo vyšnurované do výšky.

Paradoxom je, že hoci spoločnosť pripúšťala odhalený prsník veľmi dlho len v puritánskom spojení s dojčením, v skutočnosti boli až do 18. storočia v Európe prsia z vyšších a stredných vrstiev určené len na sexuálne zábavky. Na kŕmenie detí sa využívali prsia z ľudu. K zrovnoprávneniu poprsí došlo až po Veľkej francúzskej revolúcii. Dojčenie sa zrazu stalo obrovskou módou a ženy sa pritom nechávali maľovať tak, ako sa dnes dávajú fotografovať vo vysokom štádiu tehotenstva.

Mastičkári s parafínom

Nie je jasné, čí to bol nápad, ale koncom 19. storočia sa objavili prví pofidérni lekári a mastičkári, ktorí začali experimentovať so zväčšovaním poprsia. Väčšinou s katastrofálnymi následkami. Do pŕs injekčne vstrekovali parafín, včelí vosk alebo rastlinný olej, ktorými vypĺňali aj vrásky. Ako prsné implantáty používali neskôr morské huby či hovädzie chrupavky. Už v roku 1895 dokonca skúsil nemecký chirurg Vincenz Czerny zväčšiť prsia tukom odsatým z bokov dámy, no efekt veľmi rýchlo vyprchal. V 20. a 30. rokoch minulého storočia prišli do módy dievčatá s chlapčenskou postavou, no v krutých vojnových rokoch potrebovali muži povzbudenie. V Amerike sa zrodil nový ideál krásy – prsnaté pin-up girls.

Éra sexbômb

Fotografie prsnatých krások sprevádzali amerických vojakov aj na bojiskách 2. svetovej vojny. Ideálom doby bola herečka Jane Russel a Rita Hayworth, ktorej podobizeň dokonca zdobila atómovú bombu zhodenú na Hirošimu.

588576:gallery:true:true:true

Mužský idol 40. rokov Jane Russell.

Veľké prsia boli čoraz žiadanejšie. Ženy preto veľmi potešil vynález Fredericka Mellingera, podprsenka s názvom Vychádzajúca hviezda, ktorá prsia formovala do kužeľov odolávajúcich gravitácii. Paralelne s vývojom podprseniek sa vyvíjali aj iné metódy na oklamanie prírody. Američania objavili silikón, ktorý sa po 2. svetovej vojne začali používať aj na zväčšovanie poprsia. Prvé pokusy robil v okupovanom Japonsku na prostitútkach istý doktor Sakurai. Silikón aplikoval do pŕs injekčne a pokusy sa končili katastrofálne. No doktor technológiu vylepšil a presťahoval sa do Kalifornie. V pravý čas. Veľké poprsie sa stalo modlou 50. rokov a „Sakurai formula“ pomáhala prsnaté modly vyrábať ako na bežiacom páde. Muži si potom nové erotické objekty mohli vychutnávať na stránkach novovzniknutých pánskych žurnálov. Ako prvý uzrel svetlo sveta v roku 1953 Playboy na obálke s Marilyn Monroe. Silikónové injekcie sa v Amerike stali bežnou metódou zväčšovania poprsia. V roku 1965 sa nimi len v Kalifornii živilo sedemdesiatpäť chirurgov.

Začiatok éry implantátov

V prvej polovici 60. rokov mali všetky sexsymboly – Brigitte Bardot, Sophia Loren, Claudia Cardinale, Jane Mansfield či Marilyn Monroe prirodzené veľké poprsie.

588579:gallery:true:true:true

Sexbomba Marilyn Monroe mala prirodzené veľké poprsie.

A vedci usilovne premýšľali, ako pomôcť menej obdareným. V roku 1961 prišli plastickí chirurgovia Thomas Cronin a Frank Gerow z Texasu s prvým silikónovým implantátom. O dva roky bol na trhu, no mnoho žien stále zostávalo pri silikónových injekciách, lebo boli lacnejšie a nevyžadovali hospitalizáciu. S množstvom zväčšených prsníkov sa objavovalo čoraz viac problémov. Silikón sa niektorým ženám dostal do artérií, spôsoboval infarkty a mŕtvice. V roku 1970 injekcie zakázali v celej Amerike okrem štátu Nevada, kde ich zakázali o šesť rokov neskôr.

Dekáda obrích poprsí

Koncom 60. rokov a začiatkom 70. rokov sa na chvíľu zdalo, že šialenstvo okolo zväčšovania pŕs utíchlo. Ideálom sa stali prirodzené tvary a veľkosti poprsí. Ženy na veľkú radosť mužov dokonca odhodili podprsenky a idoly doby Catherine Deneuve a Jane Fonda mali bežné prsia, ktoré v ženách nevyvolávali komplexy. Ako sa neskôr ukázalo, bolo to len ticho pred búrkou. Už v nasledujúcej dekáde sa priemysel s prsnými implantátmi roztočil na plné obrátky. Vo svete vyrastali ako huby po daždi pánske kluby, kde boli najskôr iba vítané, neskôr od tanečníc a striptérok tvrdo vyžadované čoraz väčšie poprsia. Trend čoskoro prenikol aj do bežného života.

588575:gallery:true:true:true

Kráska z Baywatchu Pamela Anderson.

Pôvodne bežné 500 cm3 veľké implantáty vytláčali čoraz väčšie. Keď nestačilo ani 3 000 cm3, dávali sa dvojmo. Následky boli katastrofálne – bolesti chrbtice, infekcie, gangrény. Mnoho žien si ich dalo vybrať a koncom 90. rokov sa extrémne implantáty prestali vyrábať. Dnes dostať obrovské výplne iba použité z druhej ruky.

Návrat k prírode?

V pánskych časopisoch registrujú v posledných rokoch zvýšený záujem o modelky s prirodzeným poprsím. Zdá sa, že muži sa veľkých umelých poprsí prejedli. No poradovníky plastických chirurgov a neutíchajúci výskum nových modernejších preparátov a implantátov na zväčšenie poprsia svedčia skôr o tom, že ženám sa klamanie prírody zapáčilo. Zväčšovanie prsníkov patrí k najčastejšie vykonávaným estetickým  operáciám. Len v Európe si ročne dáva zväčšiť prsia asi pol milióna žien, ktorých vek sa najčastejšie pohybuje od osemnásť do tridsaťpäť rokov. Vďaka neustále sa vyvíjajúcim  technológiám už muži nikdy nebudú mať takú istotu ako ich dedovia, že ich vyvolená je dielom prírody. Ale čo je oveľa horšie, dnes už výraz „nahá pravda“ vyznieva ako zlý vtip a z prsníkov muži nevyčítajú žiadnu informáciu o mladosti, plodnosti či zdraví partnerky. Iba ak o kvalite chirurga.

Kráska z Baywatchu Pamela Anderson.
Tlačiť Diskusia